Gréckokatolícke  a pravoslávne drevené cerkvy

Cerkvy pochádzajúce väčšinou zo 17. až 18. Storočia budovali v dôsledku opätovného zjednocovania časti východných kresťanov s Rímom. Pre časť východného Slovenska je dôležité uzavretie Užhorodskej únie, ktorá podporovala snahy o úniu s kresťanmi východného obradu. Významnú úlohu pri tom zohrala šľachtická rodina Drughetovcov, vrátiaca sa ku katolicizmu. Hoci úniu prijali viaceré župy predmetného územia Slovenska, chrámy tohto obradu sú spojené najmä s rusínskym etnikom. Táto východná kresťanská cirkev sa v roku 1772 premenovala na gréckokatolícku. Chrámy východného obradu na Slovensku predstavujú najzápadnejšiu skupinu týchto sakrálnych stavieb v karpatskom oblúku. V osobitej architektúre sa uchovali základné znaky vychádzajúce z byzantských a neskôr kyjevskoruských vzorov.

Do tejto lokality svetového dedičstva zaradili lemkovské objekty, ktoré na Slovensku výrazne prevládajú ( Dvořáková, V., 2009 p. 103).

 

       Na cerkvách je umiestnený trojramenný kríž. Na gréckokatolíckych má tento kríž všetky priečne ramená vodorovné, na pravoslávnych má spodné rameno šikmé. U cerkví môžeme skúmať tieto časti :  stavebnú časť, ikonostas, časové údaje, teologický rozmer chrámu.

Stavebná časť

       Pri stavaní chrámu môžeme pozorovať: časti chrámu (loď, svätyňa, ostatné), priestorovosť a diely( pôdorys, vchod), priestorovú orientáciu, doplnky a materiál( veže, vežičky, zvony, zvonice), prekrytie striech a cibulí veží a vežičiek.

- časti chrámu

       Pod hlavnou vežou sa nachádza predsieň. V minulosti slúžila ako priestor pre katechumenov alebo pre kajúcnikov. Symbolizovala aj trpiacu Cirkev alebo očistec. Na predsieň nadväzuje loď, v ktorej sa sústreďujú veriaci. Predstavuje aj Petrovu loďku alebo putujúcu Cirkev. Najdôležitejším prvkom lode je ambón z ktorého sa číta evanjelium a káže homília. Najvýznamnejšou a najpodstatnejšou časťou chrámu je svätyňa. Ikonostas ju oddeľuje od lode.  Hlavnou časťou svätyne je oltár(prestol), na ktorom sa nachádza bohostánok (kivot). Na ľavo od  hlavného oltára sa nachádza bočný oltár ktorý sa aj nazýva žertveník. Táto časť  chrámu symbolizuje víťaznú Cirkev - nebeské kráľovstvo. Medzi zvyšné môžeme zaradiť sakristiu, chór a kaplnky.

- priestorovosť, diely

       Chrámy zo stavebného hľadiska sú väčšinou trojdielne čo odzrkadľuje trojpriestorovosť

( predsieň, loď, svätyňa). Okrem trojdielnych môžeme nájsť aj dvojdielne, pričom svätyňu od lode môžeme výrazne odlíšiť menšou šírkou. Pri trojdielnych chrámoch, charakteristickým pôdorysom je obdĺžniková loď a predsadená veža, zvyčajne vsadená do čela stavby, smerom hore sa kónicky zužujúca a na druhom poschodí má tzv. izbicu, miestnosť, v ktorej sú umiestnené zvony. Niekedy je strecha lode a svätyne zjednotená pod monumentálnu valbu. Za loďou so štvorcovým alebo obdĺžnikovým pôdorysom sa nachádza menej široká svätyňa, ktorá býva ukončená polygonálnou alebo okrúhlou apsidou. Vchod sa nachádza   na pozdĺžnej osi chrámu v prízemnej časti veže. V minulosti boli tri vchody do chrámu, jeden pre mužov, druhý pre ženy a medzi nimi vchod pre kňaza alebo biskupa.

 - priestorová orientácia

       Chrámy boli zvyčajne stavané v smere západ- východ, so svätyňou na východe. Existujú však aj výnimky, ktoré sú zapríčinené nedostatočným staveným priestorom. V tom prípade sa ako prvá stavia svätyňa na východe, a od nej sa odvodzujú ostatné časti chrámu.

 - časti, doplnky, materiál

       Medzi neodmysliteľnú časť chrámu patria veže a vežičky. Poznáme trojvežové, dvojvežové, ojedinele jednovežové stavby. Hlavná veža sa zvyčajne nachádza nad predsieňou. Ak je chrám dvojvežový, tak druhá veža je nad svätyňou zriedka nad loďou. V hlavnej veži môžeme väčšinou nájsť zavesené zvony, pokiaľ nie sú umiestnené v osobitnej zvonici. Pri každom chráme sú uvedené texty, v ktorých nájdeme symbol zvona s číselným údajom o ich počte. Niektoré zvonice stoja samostatne, pôvod ich vzniku vychádza z tradície. Umiestnenie zvonov bolo zväčša technickou otázkou. Najvýhodnejšie umiestnenie bolo v osobitnej zvonici, kvôli dostupnosti, ba aj kvôli krovom, ktoré sa dali kedykoľvek vymeniť bez zložitého zvesovania zvonov. Na stavbu chrámov sa používalo výlučne trvanlivé drevo, ktoré bolo napúšťané proti škodcom alebo nepriaznivým klimatickým pomerom. Na cibuliach veží, alebo osobitných zvoniciach, môžeme vidieť kríže, ktoré sú výsledkom umeleckej kováčskej práce.

 

Ikonostas

       Ikonostas (z gréčtiny eikon = obraz a stasis = stavba) je hlavným najcharakteristickejším prvokom interiéru pravoslávneho alebo, gréckokatolíckeho chrámu. Rozdeľuje loď od svätyne chrámu. (viac TU)

 

Časové údaje

       Časové údaje nie  sú vždy spoľahlivé, pretože tak ako chrámy aj dediny boli vystavané z dreva a veľa krát podliehali požiarom. Ak neboli matriky uložené v archíve, tak dopadli podobne. Do roku 1770  matriky písali učitelia alebo organisti a neskôr po roku 1770 prešla táto úloha na duchovenstvo.

 

Teologický rozmer

       Na drevené chrámy sa môžeme pozerať z rôznych pohľadov: etnografie, sociológie, histórie, architektúry, umenia a ľudovej kultúry. Je však dôležité spomenúť aj teologický pohľad, pretože  to je spôsob ako nám chrám „hovorí o Bohu".