Kežmarok

Evanjelický artikulárny kostol

geo.súradnice: 49°08′01″S 20°25′35″V

nadmorská výška: 626 m.n.m.

veľkosť objektu: 0,52ha

Kezmarok: mapa ochrannej zóny

 

 História a súčasnosť dreveného evanjelického kostola v  Kežmarku

      

Kežmarok sa už od prvej polovice 16. storočia stal centrom reformácie horného Uhorska a tak prvý artikulárny kostol, ktorý možno skôr nazvať malou modlitebňou, si evanjelickí veriaci vybudovali za hradbami mesta v rokoch 1687 až 1688. Tento veľkosťou nepostačoval ani slovenskej, ani nemeckej  komunite, preto sa rozhodli pre stavbu väčšieho chrámu.

       Drevený evanjelický kostol v Kežmarku postavili mimo historického jadra pri dnes už nejestvujúcej Vyšnej bráne a renesančnom kamennom hostinci v súlade so závermi šopronského snemu. Dnešný vzhľad nadobudol po prestavbe roku 1717, na ktorú v protestantských krajinách usporiadali zbierku. Prestavbu viedol popradský staviteľ J. Muttermann , rezbárske práce vykonával kežmarský majster J. Lerch  ( Dvořáková, V., 2009 p. 111).

 

Exteriér

       Základná konštrukcia kostola s centrálnou dispozíciou na rovnoramennom gréckom kríži je zrubová. Z juhovýchodnej strany ku kostolu prilieha jeho najstaršia súčasť, prízemná murovaná omietnutá stavba bývalého hostinca, neskôr latinskej školy, ktorá sa nakoniec stala súčasťou kostola ako sakristia. Je krytá pre región Spiša v minulosti charakteristickou manzardovou strechou .

 

      Stavitelia sa inšpirovali tradičnou ľudovou architektúrou a použili predovšetkým sedlový tvar striech, doskové štíty ukončené polkružím a kolíkom, podlomenice a šindľovú krytinu. Predpokladáme, že najmä z estetických dôvodov zrub z vonkajšej strany omazali vápenno-hlinitou omietkou vyvolávajúcu predstavu honosnej kamennej architektúry. Tieto omietnuté  steny čiastočne vyzdobili na miestach kordónovej rímsy jednoduchým sgrafitovým geometrickým ornamentom a okolo okenných otvorov bielou paspartou vo forme iluzívnych klenákov (Dudáš, M. - Gojdič, I. - Šukajlova, M., 2007 p. 41,42).

Inteirér

       Vnútorný priestor pokrýva doskové obloženie a preklenuje valená dosková klenba. Čo je pozoruhodné, že v mieste kríženia jej stabilitu zabezpečujú štyri drevené točené stĺpy s akantovými hlavicami. Západná empora je dvojposchodová a v interiéri sa môže modliť až 1500 sediacich veriacich. Pôvodnú hlinenú a doskovú podlahu nahradila novšia kamenná. V oltárnej časti sú jej súčasťou zvyšky starších náhrobných epitafov zo 17. Až 19. storočia. Dosková klenba je pokrytá iluzívnou maľbou oblohy, postavami dvanástich apoštolov a štyroch evanjelistov a motívom Svätej Trojice v oltárnej časti. Bočné steny sú zdobené bohatou figurálnou výzdobou zo Starého a Nového zákona, postavami anjelov a hudobníkov. Táto maľba je pravdepodobne dielom levočského maliara G. Krammera a jeho syna.

 

       Jadrom umeleckej výzdoby chrámu je výnimočný ranobarokový oltár a kazateľnica. Boli zhotovené majstrom J. Lerchom v rokoch 1718 až 1727 a použil bohatú polychrómiu, drevorezbu a zlátenie s množstvom drevených plastík biblických postáv. Stredobodom oltára je plastický výjav Ukrižovania s postavami Mojžiša a Árona. V jeho nadstavbe je súsošie Svätej Trojice. Na kazateľnici dominuje mohutná plastika anjela, postavy Krista, evanjelistov a starozákonných prorokov. Jej centrálna orientácia v priestore svedčí o dôležitosti, ktorú protestantská cirkev pripisovala hovorenému slovu a kázni. Zo staršieho chrámu sa zachovala len kamenná krstiteľnica z konca 17. storočia (Dudáš, M. - Gojdič, I. - Šukajlova, M., 2007 p. 43).

       Dvanásť registrový organ zostrojil pôvodne v rokoch 1719 až 1720 V. Čajkovský, ale asi o desať rokov ho samostatným, tzv. Menším organom rozšíril a zdokonalil majster M. Korabinský zo Spišskej Novej Vsi. Takto vznikol úplne nový nástroj, ktorého čistý a veľkolepý zvuk sa využíva dodnes počas mnohých koncertov, najmä chrámo

 

vej hudby. Na bohatej rezbárskej výzdobe organu sa podobne ako na dotvorení patronátnej lavice s baldachýnom podieľal majster J. Lerch.

Ak vás zaujíma  na čo viac prišli zamestnanci pamiatkového úradu pri monitoringu stavu dreveného kostola, môžete si to prečítat v BcP TU

 

 

 

Virtuálna prehliadka:

www.kezmarok.sk/navstevnik/virtualna_prehliadka/index02.html