Z kroniky

Citácia z kroniky z Ev. av. zboru Leštiny

Kroniku nášho cirkevného zboru začal písať v mene Božom farár Ondrej Krecháč. Kronika začína vetou: "Ev. a.v. cirkevný zbor v Leštinách založený bol asi v roku 1681." Podľa kroniky vznikol po tom ako snem v Šoprone povolil v horných stoliciach bývalého Maďarska stavať tzv. artikulárne chrámy. Ďalšie vety z kroniky sú citované, pretože stojí za to prečítať si ich v pôvodnom znení.

Táto artik. cirkev pôvodne mala mať svoje sídlo vo Vyšnom Kubíne, kde bolo už aj vyznačené miesto pre stavby cirkevných budov, ale krajinská náboženská komisia tomu zabránila udajúc túto príčinu: " Poneváč divotvorný kostol bl. p. Márie tam jestvujúci, blízkosťou luteránskej modlitebnice bol by poškvrnený, nemôže sa povoliť tam stavať luteránsky chrám." A tak za sídlo tejto artikulárnej cirkvi ustálila Srňacie, malú a ťažko prístupnú osadu. Cieľ komisie bol zrejmý; neprístupnosťou, vzdialenosťou chrámu Božieho znechutiť a odpudiť od evanjelickej cirkvi  a vtiahnuť naspäť do lona rim. kat. cirkvi. Ale ani takýmto spôsobom sa nepodarilo zlomiť duch veriacich evanjelikov. Boh v týchto krutých časoch vzbudil horlivých mužov , ktorí odhodlane hájili záujmy evanjelikov. A v tejto artikulárnej cirkvi bol  takýmto mužom Jób Zmeškal...

 Práve tento horlivý muž (aký sa už asi v našej cirkvi nikdy nenájde) sa zaslúžil o to, aby sa sídlom horno-oravskej artikul. cirkvi stali práve Leštiny. Jeho rodina dokonca darovala pozemky pod všetky cirkevné budovy, cintorín a tiež "dve zeme" pre výživu farára. Jeho pričinením bol v roku 1689 vystavaný drevený chrám a zanedlho potom fara aj škola. Traduje sa príhoda (ktorá je však v rozpore s historickými faktami), ktorá hovorí, že práve Jób Zmeškal aby zachránil chrám pred jezuitmi vypustil na nich svojho divokého býka s na rohoch pripevnenými horiacimi fakľami a ten nevpustil jezuitov do chrámu, a tak museli jezuiti odísť naprázdno. Podľa tejto príhody je v  Zmeškalovskom erbe býk s horiacimi fakľami na rohoch.

Jób Zmeškal sa stal aj prvým dozorcom tejto hornooravskej artik.cirkvi, do ktorej toho času patrili tieto obce: Leštiny ako matkocirkev, fílie- Osádka, Pokryváč, Srňacie, Vyšný Kubín, Jasenová, Medzihradné, Dolný Kubín, Záskalie, časti Mokrade, Valaskej Dubovej, ďalej zemianstva zo Zemianskej Dediny, Medvedzia, Zakamenného, Klina a okrem toho "všetci po hornej Orave roztratení evanjelici".

Prekvapivé je množstvo fílií, ktoré do leštinskej matkocirkvi patrili, no pri ďalšom čítaní zistíme, že to bolo len krátko:

...evanjelici z hornej Oravy, zvlášť zo Zemianskej Dediny, Medvedzia a Klina nevedeli vydržať veľký nápor a násilnosti jezuitov a keďže nemali žiadnej opory od spoluveriacich , od ktorých boli veľmi vzdialení, pomaly sa evanjelickej cirkvi odsudzovali aj ju opustili.....     Jezuitom nestačil tento úspech na hornej  Orave, ale usilovali sa o šťastie aj v dolnej Orave. Prišli i do Leštín , ale tu nepochodili , narazili na tvrdý odpor, stretli sa s pevným, neoblomným evanjelickým presvedčením. Keď si nevedeli už inak poradiť, chceli podvodom chrám v Leštinách zaujať. Tvrdili, že chrám nie je stavaný podľa predpisu. Vraj má murované základy, a to mu nebolo povolené. Ale ani tento podvod pre veľkú horlivosť veriacich, zvlášť zemepánov sa im nepodaril. A tak  chrám v Leštinách neprešiel ani na čas do rúk majetku katolíkov.

A  ja dodávam, že dodnes sa cirkevný zbor snaží udržiavať si vieru predkov, i keď pri ďalšom čítaní kroniky zisťujeme, že mnohokrát je na jej stránkach zachytený údaj o upadajúcej viere cirkevníkov, ktorú museli duchovní pastieri pozdvihovať. A tak je tomu dodnes - stále bojujeme s malou a do života málo aplikovanou vierou, s tým súvisiacou malou účasťou na službách Božích a neochotou bezpodmienečne pomáhať, či priložiť svoju ruku k spoločnému dielu.

Nech Pán Boh pozdvihne naše mysle a srdcia k ochote a horlivej viere našich predkov!