Ruská Bystrá

Cerkva sv. Mikuláša

geo. súradnice: 48°051′24″S 22°18′00″V

nadmorská výška: 453 n.m.n.

veľkosť objektu: 0,27ha

veľkosť ochrannej zóny: 1,71 ha

Ruska_Bystra: mapa ochrannej zóny

História a súčasnosť chrámu

       Pomerne malý jednoloďový zrubový chrám s polygonálnym presbitériom si obyvatelia v roku 1720. Nad prístupovou cestou na  severnom svahu z jaseňového dreva. Typologicky ho môžeme zaradiť do skupiny drevených chrámov lemkovského typu s výraznou regionálnou obmenou, ktorá sa prejavuje najmä v hmote a stavby a zastrešení. Má charakteristické trojpriestorové členenie so vstupnou predsieňou -  babincom, loďou a polygonálne ukončenou svätyňou. Vonkajší prejav stavby graduje od vežičky nad presbitériom (sanktusník) cez vyčnievajúcu hmotu lode až po dominantnú vežu nad vstupnou predsieňou. Toto typické členenie máva lokálne obmeny, a práve chrám v Ruskej Bystrej je toho dobrým príkladom. Trojdielna zrubová konštrukcia chrámu sa na prvý pohľad stráca pod zjednocujúcou mohutnou valbovou strechou so šindľovou krytinou.

Na západnej strane zo šindľovej krytiny vyrastá mohutná, akoby neproporčná hmota hranolovej veže s doskovým zvislým debnením a cibuľovým ukončením. Vežička nad svätyňou ktorá je na opačnej strane strechy, má obdobnú podobu, ale oveľa menšie rozmery. Táto osobitosť je typická pre malú oblasť východného Slovenska, presnejšie širšieho okolia medzi Sninou a Sobrancami (Dudáš, M. - Gojdič, I. - Šukajlova, M., 2007 p. 124).

       Vstup do objektu kryje široký presah strešnej roviny vytvárajúci zo severnej južnej strany predsiene náznak otvorenej ochoze. Drevené stĺpiky, ktoré tu podopierajú strešnú konštrukciu, zdobí po celej ploche vyrezávaný lineárny dekór. Loď od babinca oddeľuje nezvyčajná konštrukcia drevenej stienky s bohato vyrezávanými stĺpikmi. Babinec je s loďou priamo prepojený po celej šírke a možno sa tak dostať do veže a na úzku emporu v lodi ktorá slúžila na manipuláciu s dreveným ramenom na ktorom v minulosti visel luster, Všetky priestory chrámu majú ploche stropy.

       Interiér je skromne presvetlovaný štvorcovými okienkami s jednoduchou prevliekanou mrežou, sú situované na južnej stene a na troch stranách svätyne. Neskoro barokový ikonostas sa nachádzal asi v inom chrámovom objekte pretože jeho rozmery nie sú v súlade s priestorovým riešením lode a svätyne. Drevenú vyrezávanú architektúru ikonostasu zdobí polychrómia a stĺpiky s plastickým motívom ovíjajúceho sa viniča. Krajné ikony pre malú šírku lode umiestnili na bočných stenách. Kalvária sa spolu s radom prorokov pre nedostatočnú svetlú výšku priestoru nachádza šikmo pod stropom. Na cárskych dverách zo 17.storočia sú zobrazený štyria evanjelisti a výjav Zvestovania, po stranách sú ikony Kristus Pantokrátor a Bohorodička Hodegétria. Nad cárskymi dverami v rade sviatkov ikona Posledná večera a nad ňou v rade Deésis ikona Krista Veľkňaza po bokoch s orodujúcou Bohorodičkou a sv. Jánom Krstiteľom. Ikonostas ukončuje kalvária. V strede presbytéria stojí bohato vyrezávaný a polychrómovaný prestol s centrálnym motívom ukrižovania. Vedľa neho je malý žertveník s ikonou Piety. V interiéry sa nachádzajú aj ďalšie ikony ako Bohorodička Hodegétria a sv. Mikuláš, ktoré vznikli pravdepodobne pred výstavbou  chrámu a tak pravdepodobne pochádzajú zo staršieho objektu.

Ak vás zaujíma  na čo viac prišli zamestnanci pamiatkového úradu pri monitoringu stavu dreveného kostola, môžete si to prečítat v BcP TU

Text: Uryvok z bakalárskej práce