Regionálna výchova na školách a jej význam v procese vzdelávania

Slovensko má na svojom území poklad, na ktorý nás museli „upozorniť“ ľudia z medzinárodnej organizácie UNESCO. Dnešná mládež je veľmi náročná na prijímanie nových informácií. V konkurencii moderných technológií stojí pred školstvom veľká výzva.
Problematika regionálnej výchovy má svoju históriu, ale stále je aktuálna a v súčasnosti sa jej začína venovať čoraz väčšia pozornosť. Štátny vzdelávací program Slovenskej republiky umožňuje základným školám orientovať sa vlastným smerom, vytvoriť nové predmety a integrovať poznatky. Mnohí učitelia sa iniciatívne sami snažia včleniť do vyučovacieho procesu regionálnu výchovu v spojitosti s kultúrnymi tradíciami.

    Cieľavedomé uplatňovanie regionálnych prvkov v poznávaní a vo výchove sú základné prostriedky kultivovania jedinca už od mladšieho školského veku. Je nevyhnutné aby pedagóg využíval aktivizujúce metódy, spontánnosť a fantáziu žiakov s emotívnym prežívaním a zážitkom (Uhrinová – Vargová, 2008).
    Nakoľko sa vláda Slovenskej republiky zaviazala realizovať Odporúčania na ochranu tradičnej kultúry a folklóru a Generálnou konferenciou UNESCO bol schválený Dohovor o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva, ako aj Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, je vhodné, aby bol pre obsah pôvodne prierezovej tematiky regionálna výchova vytvorený samostatný predmet.
Regionálna výchova vedie k vzťahu a úcte k človeku, obci , mestu, vlasti výchova k národnému povedomiu a občianskej spolupatričnosti. Tvorí súčasť výchovného pôsobenia, každodenného kontaktu detí s okolitou realitou, rodičmi a učiteľmi. Prostredníctvom úrovne kvality týchto kontaktov a vznikajúcich väzieb je silne ovplyvňovaný vzťah detí k hodnotám. Edukačná činnosť je zameraná na to aby žiaci v rámci regionálnej výchovy poznali históriu a kultúru vlastnej obce, jej flóru a faunu, zvyky a tradície a pod.. Vedeli sa orientovať v turisticky a historicky atraktívnych miestach
Slovenska.

Cieľom regionálnej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá má svoju vlastnú identitu, je hrdá na svoj národ, na tvorbu našich predkov , čiže na svoju vlasť, zachovanie hodnôt kultúry a remeselnej výroby, poznanie histórie a súčasnosti, výchova k vytvoreniu si vzťahu, väzby na vlastnú lokalitu a širší región. V prvom rade si musíme priznať, že určiť čo je to región je problém. S nejednoznačnosťou výkladu tohto pojmu sa stretli aj odborníci Rady Európy pri vypracovaní Charty európskeho regionálneho plánovania, kde odporučili, aby sa tento pojem vzťahoval na všetky územné celky krajín, ktoré sa nachádzajú v hierarchii medzi mestom a národným hospodárstvom
( https://www.regioskola.sk/historia-rv/). [cit.2013-04-06]
Iný pohľad nám hovorí , že: „ Pod regionálnou kultúrou rozumieme súhrn produktov (hmotných a nehmotných) ľudskej činnosti, ktoré sa viažu na konkrétnu obec alebo región. Regionálna kultúra zahŕňa v sebe lokálne a regionálne kultúrne dedičstvo, ako aj živé kultúrne prejavy fungujúce v každodennom živote, pri sviatkoch a slávnostiach. Regionálna kultúra nadväzuje na regionálne kultúrne tradície a pokladá ich za dôležitú súčasť historickej pamäte i za zdroj identity obce alebo regiónu.“
(Zdroj:https://www.statpedu.sk/files/documents/svp/prierezove_temy/regionalna_ vychova.pdf). [cit.2013-04-06 ]