Podmienky

Zoznam svetového kultúrneho dedičstva sa vytvára tak, že každý štát vyberie svoje vlastné kultúrne a prírodne pamiatky, ktoré musia spĺňať stanovené kritéria, taktiež musia byť autentické, čiže pôvod, materiál, konštrukcia a realizácia. Pri prírodných pamiatkach je okrem pôvodu lokality dôležitá aj jej integrita a  či územie je dostatočne veľké a kompaktné. Dôležitou podmienkou je aj to, či štát je schopný zabezpečiť právnu ochranu, ale aj funkčné mechanizmy správy na ochranu a uchovanie hodnôt, vďaka ktorým boli pamiatky zapísané na zoznam.

 

       Podľa dohody kultúrne dedičstvo zaraďujeme do troch skupín. Pamiatky, skupinové budovy a sídla.  Pamiatky sú diela monumenty architektúry, maliarstva a sochárstva. Taktiež k nim patria skalné obydlia, ktoré sú výnimočné z buď historického  alebo umeleckého hľadiska, rôzne nápisy, štruktúry a iné archeologické prvky. Skupiny budov sú buď izolované, alebo  spojené budovy, ktoré svojou históriou, architektúrou, homogenitou, umiestnením v krajine, alebo z hľadiska vedy majú výnimočnú svetovú hodnotu. Sídla sú diela človeka, alebo výtvory vzniknuté kombináciou človeka a prírody. Môžu to byť aj lokality, ktoré z historického, etnografického, antropologického a estetického hľadiska majú výnimočnú svetovú hodnotu. Od 90tych rokov 20teho storočia sa za kultúrne dedičstvo pokladá aj kultúrna krajina. Do kultúrnej krajiny patria záhrady, parky, ktoré môžu byť v kombinácii s budovami, sú úmyselne navrhnuté a vytvorené človekom.

 

       Druhá kategória krajiny vznikla organickým vývojom až do dnešnej podoby spojením prírodného prostredia, alebo reakciou na neho. Do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva patri ešte jedna  kategória  a to asociatívna kultúrna krajina. Vznikla na základe umeleckých, náboženských, alebo kultúrnych asociácií prírodných prvkov. Návrhy, ktoré predložili jednotlivé štáty, posudzujú odborní poradcovia  ICOMOS ( Medzinárodná  rada pre pamiatky a sídla ) a IUCN ( Medzinárodná únia ochrany prírody), ktorí fungujú pre oblasť kultúrneho dedičstva. Lokality sa do zoznamu zaradia až vtedy keď to odsúhlasí Výbor pre svetové dedičstvo. 

 

Podľa Dvořákovej (In: 2009 p. 6),  musí lokalita spĺňať aspoň jedno z týchto kritérií:

    Navrhovaná lokalita

i.  je jedinečným umeleckým dielom tvorivého génia alebo

ii.  významne ovplyvnila počas dlhšieho obdobia v určitej kultúrnej oblasti sveta vývin architektúry, monumentálneho umenia, urbanizmu alebo krajinotvorby alebo

iii. predstavuje svedectvo jedinečnej alebo prinajmenšom výnimočnej  civilizácie, ktorá zanikla alebo

iv. je výnimočným príkladom typu budovy alebo architektonického súboru, ktorý ilustruje významnú éru v histórii alebo

v. je výnimočným príkladom tradičného osídlenia predstavujúceho určitú kultúru, ktoré sa stalo zraniteľné pôsobením nezvratných zmien alebo

vi. je priamo alebo nepriamo späté s usadlosťami, myšlienkami, so živými tradíciami s umeleckými a literárnymi prácami výnimočného svetového významu (Výbor je toho názoru, že toto kritérium sa posudzuje len vo výnimočných prípadoch a v spojení s inými kultúrnymi alebo prírodnými kritériami.)

 

       Pamiatky pozostávajúce z  biologickej alebo fyzickej formácie ktoré majú z vedeckého alebo estetického pohľadu výnimočnú svetovú hodnotu sa pokladajú za prírodné dedičstvo. Môžu to byť aj lokality fyzickogeografického alebo geologického charakteru alebo presne vymedzené územia, ktoré sú sídlom ohrozených rastlinných alebo živočíšnych druhov.  

      Dvořáková(In: 2009 p. 7)ďalej hovorí, že okrem týchto požiadaviek musí prírodné dedičstvo spĺňať aj požiadavku integrity a zároveň:

vii. predstavovať vynikajúce prírodné fenomény alebo územia výnimočnej prírodnej krásy estetického významu alebo

viii. byť výnimočným príkladom predstavujúcim hlavne vývojové stupne histórie Zeme alebo

ix. byť výnimočným príkladom predstavujúcim ekologický a biologický proces v evolúcii a rozvoj pozemského, vodného, pobrežného a morského ekosystému alebo...

x. obsahovať najdôležitejší a významný prírodný habitus pre ochranu biologickej rozmanitosti in- situ vrátane tých ktoré obsahujú ohrozené druhy výnimočnej svetovej hodnoty z hľadiska vedy alebo ochrany.

       Keď by sme mali hodnotiť prínos Slovenska do kultúrneho dedičstva vo svete, alebo v užšom meradle v rámci Európy, tak na formovanie nášho územia vplývalo veľa faktorov. Naša krajina sa nachádza v srdci Európy a tak naši predkovia kontrolovali križovatky diaľkových obchodných ciest. Ich prostredníctvom prijímali rôzne kultúrne vplyvy zo vzdialených centier. Kultúrnym obohatením boli aj prílevy cudzích etník, ktoré s usádzali na našom území. Preto je kultúrne dedičstvo Slovenska reprezentované pamiatkami, ktoré sú také rôznorodé.